Výchova, pravidlá v rodine, správne stanovenie hraníc

27.06.2010 21:06

"Výchova detí je behom na dlhé trate" dočítala som sa raz v jednej knihe a už iba dodám:  …a to behom špeciálnym s extra prekážkami. Keďže už dlhší čas uvažujem nad zmenou profesie, rada by som pracovala s deťmi a ešte nie som presne rozhodnutá, ktorým smerom sa vybrať, prihlásila som sa  predbežne aspoň na niekoľko kurzov. Momentálne si robím po večeroch kvalifikáciu na opatrovateľku detí. Nasledujúce riadky budú pochádzať predovšetkým z mojich kurzov, občas doplnené o vlastné zážitky. Nechcem nimi nikomu nič vnucovať. Ak si ich nebodaj prečítate, sami uznáte za vhodné, čo z nich môžete použiť pre seba. Možno nájdete inšpiráciu, možno iba mávnete rukou…

Ak by ste sa chceli podeliť o svoje skúsenosti pri výchove detí aj s ostatnými, pošlite mail alebo napíšte do knihy návštev.

Vopred sa všetkým odborníkom na túto tému ospravedlňujem, ak som nejaké odborné pojmy nesprávne preložila, keďže nepoznám stopercentne slovenské ekvivalenty, jedná sa viacmenej o voľný preklad.

23.1.08 Včera sa konala v škôlke nášho syna beseda na tému : Výchova, pravidlá v rodine, správne stanovenie hraníc, atď.
Prednášala nám jedna skúsená psychologička s 30-ročnou praxou. Priznám sa, bola som dosť unavená, ale po dlhom váhaní som predsa len išla. Bol to veľmi zaujímavý večer s výbornou odborníčkou, ktorá vtipne kombinovala teóriu s praktickými radami. Pokúsim sa tu aspoň čiastočne zreprodukovať, čo som sa dozvedela a dúfam, že sa mi podarí všetky myšlienky správne zachytiť na "papier". (Sú to vlastne odpovede na rôzne otázky rodičov).

Kedy začať s výchovou a stanovením pravidiel

Dieťa sa začína učiť odo dňa narodenia, takže s výchovou treba začať hneď od začiatku, ale formou primeranou veku. Deti sa učia 3 rôznymi spôsobmi:

  1. sledovaním okolia- ako sa okolie správa v určitých situáciách- takže buďme príkladom pre svoje deti
  2. skúsenosťou- učí sa na vlastných chybách- dieťa je samé sebe “výskumníkom”
  3. to, čo mu “vtĺkame” do hlavy slovom.

Prekvapujúce bolo pre mňa, že posledný bod z tohoto celého procesu zahŕňa u dieťaťa iba 7 % a dieťa sa učí najviac odpozorovaním zo svojho okolia!!! Takže veta “ako by som hrach o stenu hádzal” skrýva pravdepodobne v sebe oveľa viac, než by sme si želali a hodinové diskusie mnohých rodičov sú vlastne nanič.
Nediskutujte zbytočne s dieťaťom, to je presne to, k čomu sa vás snaží ono doviesť, pretože je tak naprogramované od prírody. Záleží iba od vás, k čomu ste v danej situácii ochotní vy. Či máte vôbec silu a náladu na diskusiu.

Z vlastnej skúsenosti viem, že zo synovho správania už mám relatívne dobre odpozorované, kedy ma chce vytočiť. Vtedy nediskutujem. Bodka. Prečo? Lebo to tak je a bodka!
Presne o tomto sa nás snažila presvedčiť i pani Wagner. Ako príklad nám uviedla správanie sa detí v jasličkách či škôlke. Za veľmi krátky čas deti odsledujú pravidlá, ktoré platia v týchto ustanovizniach a tam fungujú ako “hodinky”. Keď sa ich spýtate :prečo?, nevedia vám odpovedať, tam to proste tak beží …a bodka. Koniec diskusie! Lebo to tak proste je!
Pokiaľ sa ale nenachádzate v konfliktnej situácii, diskutujte o všetkom, vysvetľujte, rozprávajte,… deti to zbožňujú.

Zapojte dieťa aktívne do rozhodovania. Musí mať pocit, že je brané vážne, že si smie samé vybrať, čo chce. Z čoho si smie ale vybrať, určite zasa vy! Takže si správne premyslite vami navrhované alternatívy a dieťa si vlastne vyberá iba z toho, s čím budete v konečnom efekte súhlasiť aj vy.

Fázy vzdoru a trucu

V živote dieťaťa je ich niekoľko a u každého jedinca sa prejavujú rozdielne a s inou intenzitou. Prvá nastáva asi vo veku 2,5 roka, potom 4,5 a 13 rokov (tuším bola medzitým ešte fáza vzdoru v 8 rokoch). Navyše prichádzajú v úplne nevhodných okamžikoch.

Pamätám si na našu “prvú”. Stretli sme sa s kolegyňou, ktorá býva oproti mne, vonku na ihrisku. Jej dcéra je od Michaela staršia asi o 2 mesiace. Sťažovala sa mi, ako sa už asi dva týždne Tess jedovito hádže na zem , trucuje, odvráva. Ešte som ju ukľudňovala, že to sa stáva v každej rodine, opísala, ako takéto situácie riešim ja…bla,bla
…a asi o dva týždne vybuchla sopka u nás. Vlastného syna som vôbec nespoznávala. Bola som zhrozená a úplne v koncoch. Z jedného dňa na druhý sa z neho stalo úplne iné dieťa. Plieskal sa o zem, zúril, vrieskal len tak z ničoho nič.

Störendes Verhalten erhält die meiste Aufmerksamkeit - čo v preklade znamená: rušivé správanie získava najviac pozornosti

Aj toto sa deti naučia pri nás, resp odpozorujú to z nášho správania. V dnešnej dobe musí všetko fungovať stopercentne a najlepšie už “včera”. Nechceme nič zmeškať, všade sa náhlime, na nič nemáme poriadne čas.

Jeden príklad s telefonovaním:
Ak začneme telefonovať, určite sa v našej blízkosti objaví dieťa a dožaduje sa rôznym spôsobom našej pozornosti. Buď si to nevšímame, prípadne dieťaťu vynadáme, potom ako sme mu minimálne 5x povedali, aby nás nechalo na pokoji, až nakoniec s hnevom ukončíme rozhovor: “Pri tebe sa vôbec nedá telefonovať!!!”
A dieťa sa naučilo lekciu: stačí vyrušovať a získam pozornosť!
Preto sa treba vždy s potomkom vopred dohodnúť na tom, čo bude robiť (kresliť, pozerať rozprávku,…) a počas akého časového intervalu, kedy vás pri vašej činnosti nemá vyrušovať. Pre menšie deti je pojem času “chvíľa” či “20-30 minút” ťažko predstaviteľný, preto im radšej nastavte budík alebo nejaký časomerač, a keď stanovený čas uplynie a deti vás skutočne dokázali nechať v kľude, splňte teraz vy, čo ste im sľúbili. Nezabudnite dané slovo dodržať, nie je nič horšie, ako sklamané dieťa.

Skúste prejsť častejšie na spontánne odmeňovanie

(tj namiesto sľubovania do budúcnosti, čo dieťa dostane, ak bude dobré, atď.)
Veľa rodičov si deti nevšíma, keď sa pekne spolu hrajú, ich pozornosť upúta až škriepka, či nebodaj bitka detí.
Skúste zmeniť taktiku: vojdite do izby, keď je tam kľud, zoberte si poprípade kávičku, pochváľte detičky, akú krásnu atmosféru majú v izbe, sadnite si k nim, zahrajte sa s nimi, ak si to želajú a zdôraznite, že si práve takýto moment vzájomnej pohody chcete vychutnať.
Ak bolo vaše dieťa “poslušné”, spontánne mu dajte na vedomie, že sa vám jeho správanie páčilo, pochváľte ho a povedzte, že mu namiesto jednej rozprávky na dobrú noc prečítate hneď rozprávky dve.

—————

Späť