Vianoce vo svete

15.06.2010 22:23

Nemecko
Už v dávnej minulosti si ľudia na zimu ozdobovali domy a dvere vetvičkami z jedličiek a smrekov. Mali zabezpečiť šťastie, požehnanie, mier a plodnosť. Plietli sa i vence (dnešný adventný), ktoré mali odstrašiť démonov. Tento zvyk je starý asi 100 rokov. Kedysi sa však veniec zdobil 24 sviečkami, čo však bolo dosť nepraktické, a tak sa neskôr ich počet znížil na štyri - pre posledné 4 nedele pred Štedrým večerom.

Adventný kalendár, známy taktiež asi 100 rokov, mal deťom skrátiť čakanie na štedrovečerný deň. Vymyslela ho jedna Mníchovčanka, ktorú syn dookola trápil otázkami, kedy konečne príde Ježiško.  Nekonečné  spytovanie sa ju priviedlo na nasledujúcu myšlienku. Vzala kartón, nakreslila 24 políčok, pripevnila sladkosti a vysvetlila synovi, že každý deň môže jedno políčko otvoriť a keď budú otvorené všetky, Štedrý večer je predo dvermi. Keď tento chlapec potom vyrástol, nechal Adventný kalendár oficiálne vytlačiť. Jeho prvé vydanie vyšlo v roku 1908 v Mníchove pod názvom ´V krajine Ježiška´.
Tradícia zdobenia vianočného stromčeka sa od 18. storočia rozšírila z Nemecka úspešne do takmer celého sveta. Od reformácie do polovice 19. storočia bola jedlička symbolom Vianoc u protestantov a jasle u katolíkov.
Darčeky dostávali do predošlého storočia iba deti: hračky, jabĺčka, oriešky a medovníčky.
Kedysi ich nosil sv. Mikuláš, ale keďže evanjelici neuctievali žiadnych svätých, začal darčeky nosiť Ježiško alebo Weihnachtsmann.

USA
Vianočný stromček sa objavil v severnej Amerike vďaka vysťahovalcom v 18. storočí. V roku 1746 sa spomína po prvýkrát v písomnostiach usadlíkov v Pennsylvánii. Populárnym sa stal až vďaka hesenským vojakom, ktorí jeho význam rozšírili počas vojny za nezávislosť Ameriky po celej krajine. Väčšina Američanov dnes s ohľadom na ochranu prírody používa stromček umelý.
´Happy X-mas´ má hlbší význam, než sa na prvý pohľad zdá. Pôvod nájdeme v gréckom mene Ježiša, začínajúcom písmenkom X.
V noci z 24. na 25. decembra prichádza zo severného pólu Santa Claus na saniach, ťahaných záprahom sobov ( Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Donder, Blitzen, Cupid, Comet a Rudolph). Komínom vôjde do domu a namieri si to ku ´Christmas-stockings´, dlhým podkolienkam, ktoré visia na krbe, aby ich naplnil svojimi darmi. Na zahriatie mu rodina vopred pripraví šálku horúceho mlieka a pridá i niekoľko kociek cukru pre sobov. Za svoje červeno-biele oblečenie vďačí predovšetkým úspešnej reklamnej kampani Coca-Coly od roku 1931. Pred ňou bol väčšinou odetý v hnedom.

Záhradky domov bývajú preplnené svetelnými ozdobami, elektrickými sviečkami, ale i obrovskými figúrami Santa Clausa a jeho sobov.
Na juhu USA sa oslavuje extra hlasitým ohňostrojom. Tento zvyk pochádza z čias prvých usadlíkov, ktorí týmto spôsobom zasielali vianočné pozdravy vzdialeným susedom. Okrem toho mal hluk odplašiť zlých duchov.
Na večeru sa pravidelne podáva moriak.

Island
Živé vianočné stromčeky sú na Islande známe asi posledných 40 rokov, keďže na ostrove rastie iba pár stromov. Práve z tohoto dôvodu v minulosti stavali jeho obyvatelia stromy drevené a maľovali ich nazeleno. Pripevnili na nich sviečky a rôzne ozdoby, poprípade oživili vetvičkami z ihličnanov. Samotné vianočné oslavy trvajú na Islande 13 dní, od Štedrého večera do Troch kráľov.
Usporadúvajú sa rôzne oslavy pre deti a ľudia sa navzájom navštevujú. Nechýba ani štedré pohostenie, na ktoré obetujú ´vianočnú ovcu´, tzv. jolaar. Z nej sa podáva údené mäso, klobásky, ale i ryby a vlastnoručne vyrobené pivo. Ryžový nákyp nasleduje ako zákusok a kto v ňom objaví ukryté mandle, dostáva extra darček.
Deti na Islande veria, že darčeky nosia ´vianoční škriatkovia´z hôr. Je ich dokopy trinásť a prvý schádza k ľuďom 13 dní pred Vianocami. Takto idú postupne jeden za druhým až po Štedrý večer, od prvého vianočného sviatku až po Troch kráľov sa zasa postupne vracajú do hôr.

Grécko
24. decembra chodia deti od domu do domu, nesúc zvonce a bubny a spievajú susedom vianočné koledy. Po spoločnej večeri v rodinnom kruhu sa jej členovia vyberú na polnočnú omšu. V Grécku sa Vianoce či koledy nazývajú ´Kalanda´ a ľudia dávajú deťom figy, hrozienka a koláčiky.
Počas 12 nocí horí vianočný oheň, ktorý ma ľudí ochrániť pred škriatkami - Kalikanzari, pretože sa snažia v čase sviatkov rôznymi trikmi škodiť, uhasínajú ohne, schovávajú koreniny, kradnú koláče.
U Grékov je výnimočný ako sviatok 1. január, deň svätého Vassiliusa, ktorý sa staral predovšetkým o chudobných. Sv. Vassilius ukladá v predvečer k posteliam darčeky pre deti. Na tento deň sa pripravuje špeciálny koláč z kysnutého cesta ´Vassilopita´. V ňom je ukrytá jedna minca a tomu, kto ju pri jedení objaví, prinesie nasledujúci rok veľa šťastia. Ďaľšími, predovšetkým u detí obľúbenými, sú pomarančové koláčiky.
Sviatky vrcholia Epiphaniou 6. januára.

Taliansko
Nie vianočný stromček, ale bohato zdobené jasličky sú stredobodom talianských Vianoc. Všetci susedia sa navzájom pretekajú o najkrajšie ´Presepio´.
Na Štedrý večer sa poriadaju tzv. rodinné lotérie. Každý si ťahá z vrecúška číslo svojho darčeka. 6. januára prichádza ´Befana´, stará a škaredá bosorka s metlou a prináša dobrým deťom darčeky, tým zlým zasa uhlíky.

Fínsko
Po fínsky sa december povie ´joulukuu´, co značí v preklade ´vianočný mesiac´. Začína party-čas. Sú to viac oslavy, než Vianoce. V kruhu priateľov, známych a kolegov, zahŕňajúc všetky spoločenské vrstvy. Všetci sedia spoločne pri šálke fínskeho vareného vínka, tzv. glögi. Je to vianočný punč, pripravený z červeného vína, ríbezľovej šťavy a korenín. Podáva sa horúci s mandľovými plátkami a hrozienkami. Často sa vylepšuje ´kvapkou´vodky. Presné zloženie punču závisí od oblasti, v ktorej sa nachádzate. Fíni si darúvajú drobné darčeky.
6.decembra nechodi Mikuláš, Fíni oslavujú Deň nezávislosti s prislúchajúcou vážnosťou a patriotizmom. Všade vejú zástavy, konajú sa vojenské prehliadky a mnohé rečnícke prejavy. Ľudia zapaľujú v oknách sviečky a spomínajú na tých, ktorí v roku 1917 obetovali život v boji za nezávislosť. V prezidentskom paláci sa koná slávnostný banket.
13. december je dňom sv. Lucie, Kráľovnej svetla. Mladé dievčatá idú ulicami s rozžiareným vencom na hlave a spievajú piesne, typické pre tento deň. Oslavuje sa predovšetkým vo švédsky hovoriacich oblastiach.
Vianočné oslavy začínajú v noci 23. decembra, hneď potom ako deti vhupnú do postielok. Vo Fínsku sa uchovalo veľa tradícii a to nielen na vidieku. Dospelí zostávajú dlho do noci hore, popíjajú kávu, pripravujú jedlo, dekorácie a všetko potrebné na oslavu. Keď sa deti na druhý deň ešte za tmy zobudia, všade je poupratané a čisto a domom rozvoniavajú Vianoce. Na raňajky sa podáva puuro, ovsená kaša so škoricou, cukrom a studeným mliekom, ako vlastne každé ráno v mnohých fínskych rodinách, ale v tejto vianočnej je ukrytá mandľa. Ak ju nájde dieťa, dostane marcipánove prasiatko, ak dospelý, bude mať v nasledujúcom roku nezvyčajné šťastie.
Poobede navštívia deti s otcom príbuzných z blízkeho okolia a idú na cintorín zapáliť sviečky na hroby.
Na Štedrý večer sa obchody i väčšina reštaurácii zatvárajú na pravé poludnie, verejná doprava prestane premávať. Štedrý večer začína o 12 hodine fínskeho času slávnostnou ceremóniou. Z balkóna Dómu v juhofínskom Turku sa predčítava stať tzv. pokojných Vianoc a televizia ju vysiela do celej krajiny. Je to síce symbolická ceremónia, ale pre Fínov má veľký význam. Tento stav pokoja má dokonca právnu platnosť a zločiny, vykonané vo vianočnom čase, bývajú prísnejšie potrestané.
Fíni neoslavujú iba narodenie Ježiša, spomínajú i na svojich zosnulých, na cintorínoch pália sviečky na hroboch.
Ďaľším dôležitým zvykom je tzv. návšteva sauny pred štedrovečernou večerou, ktorá býva veľmi bohatá: ryby nakladané na rôzne spôsoby, v horčici, v cesnakovej, v paradajkovej omáčke. Ako predjedlo sa často podáva treska so zemiakmi. Vrcholom oslavy je už mäsiarom predpripravená slaná šunka, ktorá sa potom niekoľko hodín musí pomaly piecť. Niekedy sa podáva i jahňacina alebo morka.
Nesmú chýbať ani zemiakový, mrkvový a kvakový nákyp.
Hlavným jedlom býva Rossoli-šalát, lahôdka z cvikly, zemiakov, jabĺk, uhoriek a ružovo zafarbenej šľahačky. Ako zákusok sa podáva ryžový nákyp s brusnicovou šťavou.
Vianoce sú vo Fínsku skutočnou rodinnou oslavou, na ktorú sa schádzajú rodinní príslušníci aj z najväčších vzdialeností.
Joulupukki - fínsky Weihnachtsmann

Francúzsko
Vianoce sú najdôležitejšou rodinnou oslavou, ale majú iba málo spoločného s ´Tichou nocou´. Skôr sa podobajú našej silvestrovskej zábave či fašiangom. Ulice sú preplnené tisíckami rôznofarebných svetiel, organizujú sa jasličkové pochody. V Paríži je postavený obrovský stan s najväčšími jasličkami na svete.
Ako vždy je na prvom mieste u Francúzov slávnostné menu. Tradične sa podáva ´Dinde aux marons´, moriak plnený či obložený pečenými gaštanmi. Obľúbenejšie je ´Le Reveillon´-menu z ustríc, paštét, moriaka a šampanského, k tomu pocukrované jedlé gaštany.
Hostina trvá celú noc z 24. na 25. decembra. O polnoci sa koná polnočná omša ´Messe de Minuit´. Darčeky sa môžu rozdávať pred omšou, po nej alebo v nasledujúce ráno.
Kedysi i vo Francúzsku nosil darčeky sv. Mikuláš 6. decembra, ale keďže sa časy zmenili, vystriedal ho Pere Noel (fr. Weihnachtsmann). Prichádza komínom a dary vkladá do pripravených topánok.
Vianočné poleno- necháva sa pomaly zhorieť v krbe počas vianočných dní. Popol sa potom rozsype na pole. Má priniesť šťastie a bohatú úrodu. V mestách sa podáva ´buche de noel´, chutný čokoládový biskvit, ktorý má pripomenúť toto poleno.

Španielsko
Tradične nosia deťom darčeky Traja králi 6. januára. Deti položia v predvečer topánky na balkón a k nim pripravia i slamu pre ťavy. Neposlušné deti môžu dostať namiesto darčekov i uhlíky. V mnohých španielskych mestách sa príchod Troch kráľov oslavuje už 5. januára rôznymi sprievodmi, deti sa prezlečú za pastierov a spievajú pastorále.
Približne od 1980-tych rokov sa začínajú presadzovať stredoeurópske zvyky (stromček, Štedrý večer s darčekmi). V čase adventnom sa v oknách zapaľujú sviečky, ktoré ukazujú Ježiškovi cestu. Na štedrovečernú ´cena de noche buena´ sa podáva pečený moriak alebo kura, ryba a jedlá z vajíčok, ako dezert hrozno, marcipán alebo turrón (vianočný mandľový nugát). O polnoci nasleduje omša ´Misa del Gallo´, kde sa spievajú pôvodné staré španielske vianočné piesne, obdivujú umelecky prepracované jasličky a nesmie sa zabudnúť ani na bozk pre Ježiška. Po omši sa ľudia zhromaždia na námestí a pri veľkej vatre za sprievodu gitary, akordeónu a tamburíny spievajú a tancujú.
podľa http://did.mat.uni-bayreuth.de
http://ffm-interaktiv.de
www.weihnachtsstadt.de

—————

Späť