Tenerifa - Kanárske ostrovy

22.06.2010 16:15


Kanárske ostrovy tvorí predovšetkým sedem hlavných ostrovov: Gran Canaria, Fuerteventura, Lanzarote, La Gomera, La Palma, El Hierro a Tenerifa. Nazývajú sa aj ostrovmi "večnej jari".
Prvýkrát sa o nich zmieňuje v roku 40 pr.n.l. rímsky spisovateľ Plinius a vďaka nemu získavajú i svoje pomenovanie: "ostrovy, ktoré strážia veľké psi" (lat. canis= pes). Plinius ich mimochodom považoval za zvyšky legendárnej Atlantídy.
Juh ostrova akoby chcel naznančiť blízkosť Afriky, resp. Sahary. Takto nejako si predstavujem mesačnú krajinu, posiatu kaktusmi.

neďaleko Mascy


Tenerifa je ostrov vulkanického pôvodu a svojou rozlohou 2041 km² je ostrovom najväčším. Od Afriky je vzdialený 300 km. Jeho meno v preklade značí "Biely vrch", ktorý sa majestátne týči nad ostrovom. Pico del Teide - 3718 m - je zároveň najväčším vrchom Španielska.


Keď sme sa rozhodovali pre hotel a tým pádom miesto pobytu, nevedeli sme, že si nakoniec zvolíme (aspoň pre nás) tú najlepšiu polohu na ostrove. Mesto Puerto da la Cruz.

verejné kúpalisko v Puerte na promenáde

Je to druhé najväčšie turistické centrum na Tenerife. Na rozdiel od umelo vybudovaných turistických megacentier na juhu- Playa de las Americas a Los Cristianos, kde iba s tažkosťou nájdete niečo pôvodné, má Puerto v sebe i čaro minulosti. Má niečo vyše 30 000 obyvateľov (6. najväčšie mesto), ale vďaka tisíckam turistov a vysokánskym hotelovým budovám máte pocit, že ste v oveľa väčšom meste.
Priamo pri pobreží je pekná promenáda, medzi ňou a morom je nádherné verejné kúpalisko (3,50 € vstupné pre dospelú osobu, včítane lehátka- stav v roku 2007)
Verejné kúpalisko bolo krásne spravené, s niekoľkými bazénmi rôznych veľkostí, mnohé pripomínali jazierka. Voda v nich bola slaná, pravdepodobne ju čerpali priamo z mora, a bola i dosť studená. Na niektorých miestach sa morské vlny v nepravidelných intervaloch trieštili o biely múr kúpaliska a vytvárali tú správnu kulisu pre fotografov.
Promenáda bola vždy plná turistov.


Na lepšie spoznanie ostrova sme si požičali auto na dva dni. Ostrov je síce malý, ale netreba zabúdať na výškové rozdiely a nekonečné serpentíny a vrámci miest na samé jednosmerky, takže kto nemá malé deti, môže kľudne započítať i viac dní na prehliadku ostrova. Plánovanie vám môže pokaziť i počasie, lepšie povedané: určité časti ostrova môžu byť zahalené do hustých mračien, že neuvidíte ani na krok. Nám sa to stalo iba na dvoch miestach a netrvalo to našťastie dlho.
Inak sme mali šťastie. Počas oboch dní bola obloha bez mračien s nádherným výhľadom (hoci podľa predpovede počasia malo byť zamračené s prehánkami).


Po ostrove sa môžete premiestnovať i miestnou dopravou- autobusmi, lenže narazíte asi na problém, ako to časovo zorganizovať, pretože nie všetky spoje nadväzujú podľa potreby presne za sebou a na mnohých trasách bývajú autobusy i dosť preplnené. Ak sa predsa len rozhodnete pre tento spôsob cestovania, kúpte si na stanici BON Via-Kartu.
Naša prvá cesta viedla priamo ku Pico del Teide. Nešli sme ale obkľukou, ktorú nám pre nádherný výhľad odporúčal zamestnanec autopožičovne, ušetrili sme tak isto kopu času. Najprv sme prechádzali dolinou Orotavy, ktorú miestni obyvatelia nazývajú i "zelenými pľúcami" ostrova. Kto dovolenku strávi iba na juhu Tenerify, takpovediac medzi kaktusmi, nebude si asi môcť túto nádhernú zelenú kulisu vôbec predstaviť. Podotýkam, že "zelenú kulisu" vrámci možností na Tenerife... .

A toto je vrch Pico del Teide- fotený z terasy hotela- väčšinou ho vidieť iba ráno, neskôr ho obkolesia mračná.
Na Tenerife prší priemerne dvakrát do mesiaca, nám zapršalo predposledný deň- a to tiež iba doobeda. Búrka bola krásna, zastihla nás na prechádzke mestom, a tak sme si sadli pod obrovské slnečníky jednej kaviarne na hlavnom námestí a popíjajúc kávu pozorovali okoloidúcich. Keď sme sa vrátili na hotel, zistili sme, že na Pico snežilo (bol december), a tak sa s nami vrch rozlúčil snehovou pokrývkou.

Takže na našu okružnú cestu autom po Tenerife sme vyrazili z Puerta. Najprv sme prešli Orotavskou dolinou, tzv. zelenými pľúcami Tenerify.


Tu sme si už predtým spravili jednodňový výlet (z ktorého pochádzajú i fotky), vtedy sme sa odviezli (preplneným) autobusom (keďže túto dolinu schodia krížom-krážom všetci praví turisti) a šli sme podľa odporúčania zamestnanca z infoslužby pre turistov. Kto je zvyknutý na fantastické značenie túr zo Slovenska, bude sa tu cítiť "stratený"...
(mimochodom, nezabudnite sa predom vyzbrojiť palicou proti možným doterným psom... túto informáciu si prečítate i v sprievodcovi Tenerifou)
Hodnú chvíľu sme išli "rovno za nosom", ale nikde ani náznak značenia, kam vlastne ideme. Keď už sme začali uvažovať nad návratom, stretli sme skupinu motokrosárov...ukázali sme im mapu...bohužiaľ točili hlavami i mapou, ale na nič múdre neprišli. Vôbec nám nevedeli ukázať, kde vlastne sme a hoci sa snažili, rozprávali iba španielsky...
Na ceste späť sme narazili na miestnych, trojčlenná rodina, venčili psov... asi tak 20-ročný mládenec vedel anglicky a ukázal nám skratku k zástavke autobusu. Takto sme mali možnosť vidieť kúsok zo života domácich na okolí.      

oproti juhu ostrova je táto časť krásna :o)))

Ale späť k našej ceste autom...mimochodom, keď sme si boli požičať auto, nevedeli sme, aké počasie nás očakáva. Jednoducho sme to riskli. Neskôr sme si na internete pozerali predpoveď počasia- a na oba dni predpovedali dážď...
Asi sa nemá vždy slepo veriť všetkému, čo človek číta...mali sme to najkrajšie počasie, aké sme si len mohli želať...ani kvapka, ani obláčik na oblohe, dokonca prvýkrát počas nášho pobytu bol Pico celý deň bez mračien.

Pico- až sem chodí "ostrovná hromadná"

lávové pole

—————

Späť