Kliatba tučných detí (3.časť)

22.05.2010 07:16

Seckl predpokladá, že i podobne vystresované deti v maternici matky, by mohli byť výnimočne ustráchané, mohli by horšie odolávať stresu a s najväčšou pravdepodobnosťou by sa mohol u nich prejaviť syndróm ADHS.

Seckl má však v zásobe i dobrú správu pre budúce matky: v normálnom prípade funguje placenta ako prirodzená bariéra pre stresové hormóny. Nie kompletný kortizol, ktorý vyprodukuje matka, prechádza do krvného obehu dieťaťa. V placente je za normálnych podmienok aktívny jeden enzým a ten dokáže premeniť kortizol na neškodný produkt látkovej výmeny.

I napriek tomu sa však zdá, že sa môže tento ochranný val naštrbiť: pri príliš veľkých dávkach stresových hormónov prechádza cez neho, ako už i pokusy s potkanmi ukázali, pravdepodobne dostatočné množstvo na naprogramovanie fotusu na strach.

Kuriózne výsledky dosiahol Seckl pri pokusoch s fínskymi matkami a ich potomstvom: Severoeurópania obľubujú pelendrek, u niektorých sa tento javí dokonca ako pevná súčasť jedálničku. Inak by sa asi ťažko dalo vysvetliť, že Seckl s kolegami z Univerzity Helsinki našli 64 matiek, ktoré počas tehotenstva zjedli minimálne 100 g čistého pelendreku za týždeň. Ich deti sa nezvyčajne často prejavili ako malí tyrani a dokázali sa iba veľmi ťažko koncentrovať. Vysvetlenie: zložka pelendreku glycyrhizin blokuje placentový enzým, ktorý inak neutralizuje stresový hormón kortizol.

Relatívne nové sú správy, týkajúce sa vplyvu prvotného naprogramovania a následného spustenia psychických ochorení v neskoršom veku jedinca.
Joram Feldon, neurobiológ na ETH Zürich, venoval prakticky celú svoju vedeckú kariéru hľadaniu príčin vzniku psychických chorôb ako je schizofrénia alebo depresia. Od určitého času sa zaoberá i otázkou, akým spôsobom je prípadne v maternici položený základ duševných chorôb.
Jeho poznatky znejú alarmujúco: Môžu infekcie počas tehotenstva desiatky rokov neskôr zapríčiniť prepuknutie psychických ochorení? "V pokusoch so zvieratami je to jednoznačne preukázané", hovorí Feldon.
V rôznych fázach gravidity naočkoval myšiam látku, ktorá v maternici spustí imunitnú reakciu podobnú tej pri vírusovej infekcii. Potomstvo myší prejavovalo symptómy, ktoré zodpovedajú určitým vzorom správania sa ľudí so schizofréniou.

"Existuje priama závislosť medzi prenatálnou imunitnou reakciou a schizofrenickými symptómami v neskoršom živote", tvrdí Feldon. Takisto ako u ľudí sa prejaví táto choroba aj u myší až v dospievaní, ale zmeny v dopaminovom systéme mozgu sú merateľné už počas zárodočnej fázy.
Infekcia privádza pravdepodobne látkovú výmenu v mozgu do chaosu, čo neskôr spôsobí jeho náchylnosť na psychické ochorenia.

"Samozrejme, že veľa faktorov sa musí spojiť, aby takéto ochorenie aj skutočne prepuklo", hovorí Feldon - napr. genetické dispozície alebo drogy. Napriek tomu odporúča vedec nastávajúcim matkám, aby sa podľa možností čo najviac stránili infekcií :"Ak sa v mojom laboratóriu vyskytne chrípka, smú všetky tehotné zostať doma."

Koniec

—————

Späť