Kliatba tučných detí (2.časť)

21.05.2010 21:23

Táto kliatba sa nevzťahuje iba na cukrovku a problémy srdca a krvného obehu, dokonca riziko vzniku rakoviny pravdepodobne súvisí s pôrodnou hmotnosťou.
Karin Michels, epidemiologička na Harvard Medical School v americkom Bostone, dokázala, že pôrodná hmotnosť nad 4 kg toto riziko, v neskoršom veku ochorieť na rakovinu prsníkov, takmer zdvojnásobuje.
Takisto riziko detskej leukémie a rakoviny prostaty je značne vyššie.
A Plagemann zistil, že vysoká pôrodná hmotnosť zvyšuje riziko, vedúce neskôr ku vzniku nádorov na mozgu.
"Zatiaľ nevieme, aké mechanizmy sú za toto zodpovedné", hovorí Michels, "isté však je, že čas strávený v maternici, má vplyv na celý život."
Zaujímavejšie, než otázka genetických predispozícii k určitým chorobám, verí Michels, je naprogramovanie počas tehotenstva.
"Na génoch nemôžeme nič zmeniť, ale na prenatálnych vplyvoch áno."

A. Plagemann predpokladá, že predispozícia rakoviny je ovplyvnená i látkovou výmenou cukru. Proti nadmernému množstvu glukózy sa snaží detský organizmus bojovať produkciou veľkého množstva inzulínu. Tento neznižuje iba hladinu cukru- zároveň je najdôležitejším rastovým hormónom počas vývoja dieťaťa. Nadpriemerný rast, predpokladá Plagemann, môže podporiť zároveň rast rakovinotvorných buniek.
Proti nadmernému prekrmovaniu bábätiek po pôrode má Plegemann jednoduchú radu: Kojiť, kojiť, kojiť.
"Materinským mliekom nemôžete dieťa prekŕmiť", tvrdí.

Zložitejším sa javí nasledovanie tipu endokrinológa Jonathana Seckla z University of Edinburgh: Žiaden stres pre tehotné ženy! Seckl skúma, ako stresové hormóny tehotných, napr. kortizol, vplývajú na detskú psychiku.
Takto sledoval Seckl deti matiek, ktoré boli počas teroristického útoku 11.septembra 2001 tehotné a zdržiavali sa v New Yorku v blízkosti World Trade Center. Vo veku jedného roku malo veľa z ich detí nižšiu hladinu kortizolu, než priemer ich rovesníkov - presne ako ich matky, ktoré reagovali posttraumatickou stresovou poruchou.

"Pravdepodobne preniesli matky svoju zmenenú kortizolovú hladinu na vlastné deti", predpokladá Seckl.
To, že značný stres matiek môže vyviesť z rovnováhy duševný svet potomkov, potvrdil Seckl v pokusoch so zvieratami. Spolu so svojimi tímovými kolegami vystavoval gravidné potkany rôznym stresovým situáciám - vedci im vpúšťali do klietok pach ich prirodzených nepriateľov, premiestňovali ich do neznámych klietok alebo vložili do úzkej rúry. Iným vpichli kortizol priamo do krvného obehu.
Potomstvo týchto vystresovaných potkaních matiek sa prejavilo často nadmieru ustráchane, reagovalo citlivejšie na stresové hormóny a obdobie puberty sa prejavilo u nich skôr.
"Toto sú všetko mechanizmy prispôsobenia sa, ktoré zaisťujú prežitie za sťažených podmienok", vysvetľuje Seckl. Možnože zvýšená hladina stresových hormónov pôsobila na vyvíjajúce sa potomstvo potkanov ako správa: Vonku čaká na vás svet plný nebezpečenstva- prežije iba ten, kto žije ustavične v ostražitosti a pohotovosti.

Prebraté z nem. časopisu "Der Spiegel", Nr.7/13.2.10 - Der Fluch der dicken Babys

—————

Späť